Zdravý sluch znamená oveľa viac ako len dobre počujúce uši. Dobrý sluch môže zásadne ovplyvňovať spoločenskú, emocionálnu, duševnú ale i fyzickú pohodu ktoréhokoľvek z nás Mnohé poznatky dokazujú, že zlepšenie poškodeného sluchu môže byť prínosom pre celkovú pohodu človeka. Preto udržovanie a prevencia zdravého sluchu alebo liečba a rehabilitácia poruchy sluchu môže ovplyvňovať kvalitu života a prepojenie jedinca s okolitým svetom. Špecialisti vo foniatrii alebo  audioprotetike môžu pomôcť pri liečbe poruchy sluchu.

 

Mnoho ľudí podceňuje dopad straty zdravého sluchu na ich život a myslia si, že je to len zmyslový problém. V skutočnosti porucha sluchu môže mať zásadný vplyv na komunikáciu s ostatnými. Dobrý sluch je životne dôležitý pre celkové zdravie a je veľmi dôležité v prvom rade  myslieť na jeho ochranu.

 

 

 

 

    Bez ohľadu na stupeň závažnosti, strata sluchu môže mať vplyv nielen na spoločenskú ale i celkovú životnú pohodu. Pokles sluchových schopností sa môže objavovať pomaly a postupne ovplyvňovať schopnosť komunikovať s okolím a udržiavať kontakty s blízkymi. Môže tiež ovplyvňovať pocit bezpečia, čo následne obmedzí aj spoločenský život človeka, ktorý zle počuje. Účasť na kultúrnych podujatiach, ako napríklad divadelné predstavenia alebo koncerty, ktorá bola predtým samozrejmosťou sa stáva frustrujúca. Dobrý sluch je kľúčom aj k celkovému zdravému starnutiu. Argument, že mozog si vo vyššom veku má oddýchnuť od ruchov okolia nie je správny

 

Používanie načúvacích prístrojov umožňuje ľuďom lepšie sa zapojiť  do rôznych spoločenských, rodinných či komunitných aktivít. Načúvacie prístroje zlepšujú počuteľnosť a tak pomáhajú udržiavať primeranú aktivitu mozgu.

 

Súčasné poznatky naznačujú niekoľko spôsobov, ako môže neliečená strata sluchu prispievať k poklesu kognitívnych funkcií mozgu a následnej demencii. Prvým názorom môže byť, že strata sluchu tlačí mozog k vyššej činnosti na úkor iných mentálnych funkcií, ako je myslenie a pamäť. Ďalšou možnosťou je, že strata sluchu spôsobuje, že starnúci mozog sa rýchlejšie zmenšuje. Treťou možnosťou je, že strata sluchu vedie človeka k menšej spoločenskej angažovanosti a znížená stimulácia mozgu môže viesť k jeho atrofii teda k úpadku.

 

Na tomto mieste, by som rád uviedol, že nie som psychiater a ani odborník na demenciu. Tejto téme by som sa rád venoval tejto téme z pohľadu foniatra, špecialistu, ktorý sa venuje diagnostike a korekcii porúch sluchu. Myslím si, že je veľmi dôležité  rozprávať sa na túto tému, hlavne preto, že sa ľudia toto ochorenie ignorujú alebo mu nerozumejú prípadne sa boja priznať nejaký problém a skrývajú sa.

 

Dostal sa ku mne vystrašený pacient, ktorému príbuzní povedali, že ak nebude používať načúvacie prístroje určite dostane Alzheimerovu chorobu. Takéto tvrdenie bolo podľa môjho názoru trúfalé až bezohľadné. Vystrašiť staršieho človeka, ktorý je už aj tak znepokojený, lebo sa mu rozvíja poruchu sluchu, nie je určite správne. Príbuzní sa pravdepodobne až takto extrémne snažili prinútiť starého otca riešiť jeho problém so sluchom.

 

V médiách pribúdajú informácie o prepojení demencie a straty sluchu, ale túto tému treba v prvom rade správne interpretovať. Nie je však správne ľudí strašiť demenciou  a Alzheimerovou chorobou a takto ich neeticky povzbudzovať, aby si kúpili načúvacie prístroje.

 

 

 

 

Bolo by dobré pozrieť sa na nejaké skutočné dôkazy. Za medicínskym výskumom a publikovanými štúdiami, ktorých výsledky možno nájsť v odborných časopisoch stojí obrovské množstvo práce štatistických a vedeckých analýz, na ktoré sú vynakladané nemalé finančné prostriedky. V roku 2011 jeden z popredných výskumníkov v tejto oblasti - doktor Frank R. Lin z lekárskej fakulty Johns Hopkins v Marylande - dospel k záveru, že mierna strata sluchu môže potenciálne zdvojnásobiť riziko poklesu myslenia, stredná  strata sluchu strojnásobí riziko, a ťažká porucha sluchu päťnásobne zvýši vaše riziko. To znamená, že ak máte neliečenú ťažkú poruchu sluchu, máte päťkrát vyššie riziko vzniku demencie. Existuje ďalšia rozsiahla 25-ročná štúdia doktorky Heleny Amieva a kol. z Francúzska, ktorá zahŕňala takmer 4 000 ľudí so stratou sluchu. Tento tím dospel k záveru, že existuje „silné prepojenie“ medzi stavom sluchu a rizikom invalidity, demencie a depresie. V roku 2020 sa v odbornom časopise The Lancet objavila informácia, že strata sluchu je modifikovateľný faktor číslo jedna na prevenciu demencie u ľudí v strednom až neskoršom veku. Časopis The Lancet, je jedným z najprestížnejších lekárskych publikácií na svete.

 

Teraz sa môžem oprieť na vedecké dôkazy. Chápem, že kognitívny pokles a demencia sú dosť strašidelné témy, o ktorých nikto nerád hovorí, ale tieto zistenia už  nemôžeme ignorovať. Globálne sa odhaduje, že asi 57 miliónov ľudí trpí nejakou formou demencie. Tieto štúdie ukazujú, že všetci strácame určitý stupeň schopnosti spracovania informácií  mozgom, keď starneme,

 

Je naopak zdanlivo prekvapivé, že zo štatistického pohľadu sú demenciu a Alzheimerova choroba pomerne zriedkavé, pričom iba približne 2 % populácie vo veku 65 až 69 skutočne trpia demenciou. Stojí však za zmienku, že toto číslo sa nápadne zvyšuje na približne 33 % do veku 90 rokov. Média venujú tejto téme mnoho priestoru, pričom stále pribúdajú informácie o tom, ako možno udržať dobre fungujúci mozog počas celého života. Jedným z týchto odporúčaní je aj udržať si dobrý sluch.

 

Štúdia s názvom ACHIEVE sa zaoberá hodnotením starnutia a kognitívneho zdravia u starších ľudí. Štúdia ACHIEVE sledovala dve skupiny ľudí s poruchou sluchu počas 3 rokov. Všetci členovia prvej sledovanej skupiny mali srdcovocievne ochorenie a boli súčasťou aj inej štúdie s názvom „Riziko aterosklerózy v komunitách“ so skratkou ARIC. Pacienti v tejto skupine mali navyše vyššie riziko rozvoja kognitívneho poklesu a demencie. V druhej sledovanej skupine boli ľudia dostatočne motivovaní, aby sa sami dobrovoľne prihlásili na pomerne intenzívne trojročné štúdium o strate sluchu a zdraví. Stručne povedané štúdia ACHIEVE zistila, že používanie profesionálne nastavených načúvacích pomôcok v skutočnosti znižuje rýchlosť poklesu kognitívnych funkcií v porovnaním s prvou menej zdravou skupinou. Ale pretože zdravšia skupina nemala zistený takmer žiadny pokles kognitívnych funkcií počas trojročného obdobia, ich načúvací prístroj mal veľmi malý vplyv na ich kognitívny stav. Inými slovami, ak niečo nie je pokazené, nie je veľmi čo opravovať.

 

Je veľmi dôležité spomenúť, že u oboch skupín sa zistilo, že dobrý sluchu zlepšuje komunikáciu, sociálne fungovanie a znižuje osamelosť, čo iné štúdie ukázali ako faktory, ktoré sú spojené s kognitívnym stavom. Možno tiež povedať, že načúvacie prístroje pomáhajú aj v iných oblastiach, čo môže znížiť šance na pokles kognitívnych funkcií.  

 

Hlavný autor štúdie Frank Lin uvádza: „Tieto výsledky poskytujú presvedčivé dôkazy, že liečba straty sluchu je účinným nástrojom na ochranu funkcií myslenia v neskoršom živote a možno aj z dlhodobého hľadiska oddialením diagnózy demencie,“

 

Strata sluchu súvisiaca s vekom je extrémne častá. Postihuje dve tretiny dospelých vo veku nad 60 rokov na celom svete, ale menej ako 1 z 10 jedincov so stratou sluchu v krajinách s nízkymi a strednými príjmami a menej ako 3 z 10 v krajinách s vysokými príjmami, kde sa používajú načúvacie prístroje.

Neliečená strata sluchu môže byť spojená s väčším poklesom  myslenia a podľa odhadov Lancetovej komisie pre demenciu z roku 2020 prispieva k približne 8 % prípadov demencie na celom svete – čo zodpovedá 800 000 z takmer 10 miliónov nových prípadov demencie diagnostikovaných každý́ rok.

 

Myslím si, že je dôležité  tiež pripomenúť že Alzheimerova choroba a demencia je problém nielen z pohľadu na ľudské zdravie, ale tiež z medicínskeho a ekonomického hľadiska. Z dostupných informácií sa obávam, že je to obrovská hroziaca celosvetová zdravotná kríza. Aby ste mali predstavu, tak v súčasnosti sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie odhaduje, že na svete je asi 57 miliónov ľudí s nejakou formou demencie. Približne do roku 2050 sa tento počet má zvýšiť až trojnásobne! Toto je naozaj obrovské množstvo ľudí s demenciou. Ľudia, ktorých milujeme sa nám pomaly duševne strácajú. Nejde tu však iba o utrpenie ľudí, ktorých sa to týka, ale tiež o obrovské náklady na ich starostlivosť či už z rodinného rozpočtu alebo zdravotných poisťovní.

 

Podobne to má dopad aj na lekárske a zdravotnícke profesie, pretože títo pracovníci sa budú musieť starať o tento obrovský počet ľudí s demenciou. Aby toho nebolo dosť tak už teraz sa potýkame  s nedostatkom kvalifikovaného zdravotníckeho personálu.

 

 

 

 

..... po tom ako som uviedol pár vedeckých a štatistických informácií, by som ešte rád dodal svoje postrehy z praxe. Každý človek, ktorý príde do ambulancie ako pacient  si vyžaduje individuálny prístup. Mám pacientov vo veku nad 90 rokov, ktorí ma udivujú svojou mentálnou pohodou a vitálnosťou, ale aj sedemdesiatnikov, ktorí roky odkladajú svoj problém so sluchom a vidím ako sa to odráža na ich duševnej pohode. Načúvacie prístroje veľa ľudí stále považuje za akúsi stigmu na rozdiel od okuliarov, ktoré sú viditeľné a stali sa viac menej módnym doplnkom. Načúvacie prístroje sú elektronické zariadenia, ktoré sa každý rok zdokonaľujú. Vďaka  zdravej konkurencii firmy, ktoré ich vyrábajú investujú nemalé prostriedky do  výskumu, aby ich výroby prinášali čo najkvalitnejší zvuk, aby sa dokázali prispôsobiť rôznym zvukovým prostrediam a spojiť sa aj s mobilným telefónom. Načúvacie prístroje majú už často krásny dizajn a sú vyrobené z kvalitných odolných materiálov. Je tiež veľmi praktické, že sa na trhu objavili nabíjacie prístroje a tak odbudli starosti s nákupom batérií a možno tak aj prispeli k menšej ekologickej záťaži.

 

 

.... nemožno považovať za niečo rušivé, čo ľudia často považujú za akési zlyhanie alebo znak staroby. Je to zdravotná pomôcka ako každá iná, ktorá okrem zlepšenia počutia môže prispieť ak k prevencii celkovej psychickej pohody. Mala by byť známkou toho,  že niekto aktívne rieši svoj problém nevyžaduje si pozornosť ale základnú ľudskú ohľaduplnosť. Ak máte pocit, že Váš sluch nie je v poriadku alebo máte pocit, že máte problém s porozumením pri bežnom rozhovore neváhajte a poraďte sa so svojím lekárom. Nad časom nikto z nás nevyhrá, ale svoje duševné zdravie si treba chrániť do poslednej chvíle.